Denník jedného blázna

Autor: Dalibor Rakoczy | 7.8.2013 o 6:28 | (upravené 9.8.2013 o 17:17) Karma článku: 8,44 | Prečítané:  319x

Tak som sa odhodlal. Je presne 2:42 ráno, klasický čas kedy sa dostávam k písaniu. Tak: vitajte na mojom blogu. "Píšem a ani poriadne neviem čo to celé znamená, len mi to príde pekné." Kradnem na úvod text pesničky hrajúcej do tichej tmy. Celé to tu bude asi o poznatkoch, mojom živote a ľuďoch v ňom. Áno, bude o skutočných ľuďoch. Tých v autobusoch, na zastávkach, v baroch  a na sociálnych sieťach. A možno práve o vás, sediacich vedľa mňa v čakárni u lekára či v bare na susednej barovej stoličke. A určite bude o ženách. O mnohých ženách.

 

Ženy sú večná inšpirácia, dokonalý pohľad na svet, či už v opätkoch, teniskách, žabkách, v kostýmoch, džínsoch alebo v sukniach. Všetky sú dokonalé svojim jedinečným spôsobom a teda každá, ktorá sa tu nájde bola, je alebo bude taká. V mojej hlave v záložke „ženy“ bude mat navždy svoje miesto.

Tí ľudia budú reálni, ako každá myšlienka, ktorá sa tu nájde. Možno zistíte, čo ste nikdy nevedeli, budete ma nenávidieť a milovať zároveň... No dobre. To bolo až príliš poetické.  Ešte raz vitajte v mojej hlave, pekne sa usaďte, pôjdeme z kopca. Chľast, drogy, ženy, hudba, svet a noc. Ľudia stretávajúci sa v baroch rozoberajú svetovú krízu, politiku, platy, ženy, depku z nezažitého orgazmu, manžela a dvoch milencov, nekonečnú potrebu splodiť dieťa, kúpiť si nový pár topánok a vyriešiť svetový nedostatok empatie. Všetci sediaci za stolmi podelení na skupinky, pripravení zažiť svoju nočnú reality show. Tú, ktorú nesmú nikde vysielať. Bola by ľudskému pokoleniu neprístupná. Veď kto by sa už pozeral na vlastné zverstvá v opojení žien, chľastu zrýchľovačov a spomaľovačov v každom možnom skupenstve a všetkého, čo nás v noci mení.

Myslím, že prišiel aj môj čas. Obľúbená minúta sobotňajšej noci. Otváram dvere baru ktorý poznám viac ako vlastný byt. Tých par sekúnd kým ho prejdem cely pohľadom znamená skoro všetko. Osadenstvo si všimne mňa a ja ich. Zdravím kamoša managera neúspešných aj úspešnejších kapiel s jeho skoro plnoletou spoločníčkou. Ja dnes nechcem spoločnosť. Chcem písať a piť,  a piť doma je síce fasa, ale zmena je život a doma došiel gin. Tak pokračujem ďalej k svojmu cieľu. Zopár priemerne pekných tuctových žien sa otočilo, čím mi pohladili moje ego a niektoré boli zjavne schopné hladkať aj iné časti môjho ja. Správny chlap v správnom bare, tak nejako sa teraz cítim. Ako alfa samec po víťaznom boji.

Prvý panák dávam na rozbeh bez predohry, bez maznania, skrátka rovno dnu... Také alkoholové porno. Tých pár ďalších už pôjde pomalšie. Vždy zámerne spomínam pár, pretože to býva v zásade vždy odlišné číslo a občas je dosť ťažké si naň spomenúť. Myslím, že dnes sa mi tu páči. Je tu kopec nových tvárí a to ma baví. Z reprákov hrá niečo desne atmosférické. Myslím, že z nejakého filmu, teda aspoň ja sa tak cítim práve teraz. Musí to byť lacný film, lebo hlavná hrdinka dnešnej noci ešte sedí asi doma, necháva sa presviedčať, alebo pripravuje svoje telo ako páv na hru farieb pohybu a pôvabu. Nechce nikoho a všetci chcú ju, tak nejako si tú ženu predstavujem.

Medzitým prišiel kamoš Manager, čo znamená prepnúť na iný mód. Slečna s ktorou prišiel je klasicky tupá ako motyka, usmieva sa, za hodinu bola už asi tri krát na záchode a pije niečo ružové a tak sladké, že to cítiť až tu. Premýšľam, čo tam asi tak robí? Nikdy som na ženských záchodoch nebol aj keď som tu možnosť niekoľko krát mal. Myslím, že práve na takých miestach sa to cele odohráva. Nie v parku, nie v kostole a na vlakovej stanici ako z filmu, všetko sa deje na malých obyčajných miestach, záchodoch v bare, v kuchyniach a autách, všetko podstatné ľudské sa deje tam. A tak sa zase Barbie vrátila a oznámila, že ona musí, že ju volá mamka domov, načo som vyšplechol práve nadobudnutý gin jej smerom. Manager sa len pousmial a poslal ju domov.

- Aké milé, povedal som mu.

- Ale piču milé, kurva je to. Dnes si zase nezajebem, stručne a výstižne mi to vrátil.

- Však dobre, no a čo. Veď nemusíš jebať vždy keď dostaneš chuť, to je tréning na manželstvo, chápeš. Môžem ja celé manželstvo vieš čo! Jasné, jasné, veď ja len tak. Nemalo žiadny zmysel to s ním rozoberať.

Jediné, čo som dnes chcel bolo splniť môj vopred určený plán a to dopracovať sa do stavu, že zaspím skôr ako sa stihnem vyzliecť. Manager už ten stav dosiahol. Teraz ešte barman netuší váhu situácie, ale Managerova nie veľmi konfekčná veľkosť bude ešte oriešok. Ja už som ho pár krát ťahal úplne namol domov a, verte mi, radšej si privodím chlamídie alebo nasypem soľ ma žaluď ako to absolvovať práve dnes.

Dnešný lacný film je dosť smutný. Žiadna hlavná hrdinka nedorazila. Asi bol rozpočet nižší ako som čakal. Bolo tu zopár kandidátok na vedľajšiu rolu, ale nakoniec som prehodil len dve tri konverzácie na tému dnešná mládež, ceny alkoholu a jednu tykajúcu sa veľryby spiacej na bare. Skrátka nič extra. Okolo štvrtej som usúdil, že moja hladina je taká akurátna, zaplatil poslednú rundu mne a slečne, ktorá na mňa už hodinu intenzívne vysiela signály na všetkých úrovniach. Ale moja anténa dnes neprijíma. Ona to ale ani netuší a snaží sa  ako o život. Nechcem jej tu snahu uprieť a tak jej pošlem drink a ona pôjde domov spokojná, že neprehrala. Kým ho dopije, budem ja už na ceste domov, bez citov, nie síce vypnutý, ale v mojej obľúbenej polohe „stand by“. Budem ready, ale až zajtra. Dnes už nechcem nič, len milosrdný spánok, nezabudnúť nikde nič, bez ujmy prežiť skoré  nedeľné ráno.

Po takmer nadľudskom výkone som sa dostal až do postele a pred spaním napísal už len jednu vetu. „Chcelo by to...“

Zvyšok zostal niekde v prázdne medzi spánkom a bdením.


 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?