9. LSD (Láska sex a drogy)

Autor: Dalibor Rakoczy | 5.12.2013 o 10:31 | (upravené 5.12.2013 o 13:53) Karma článku: 3,77 | Prečítané:  395x

...aby som nezabudol, bol pondelok ráno. Hrozne studené ráno. Červená obloha kopírovala horizont. V piatok taká zima nebola o čom svedčil môj pondelňajší outfit. Bola mi strašná zima. Triasol som sa ako príliš drahý malý pes v novembri. Lenže to bol už december, ale bez snehu. Mesto sa pomaličky prebúdzalo do ďalšieho pracovného rána. Všetci robotníci už mali za sebou prvú obligátnu borovičku na stanici a prvé pivo na stavbe. Mesto začali križovať študenti a nepracujúci. Rýchle kroky, malé skoky cez obrubníky, šikovné kľučkovanie pomedzi primrznuté mláky zo včerajšej noci. Mihotanie sa trendy kamarátov, bielych a čiernych slúchadiel, slnečných okuliarov skrývajúcich ťažký víkend a topánok z minuloročného výpredaja u Baťu.

Pomaly tečúca rieka života obyčajného malého mesta. A ja v strede toho, kráčajúc spomalene, ako z filmu. A možno len všetci okolo boli príliš rýchli, vtiahnutí rýchlosťou sveta povinností. Moje kroky boli až príliš pomalé a ťažké, krátke a zároveň boľavé. Už tri dni som nespal a ani nejedol. Jemný nádych bielej na mojej tvári neskryl ani rumenec z tej štipľavej zimy. Ďalší šialený víkend za mnou. Ťahajúc nohy tesne za sebou moje telo vypovedávalo službu. Hlava síce pracuje na plne obrátky, ale telo už nevládze. Ani tá najsilnejšia droga nedokáže oklamať prírodu. Niekde som čítal a vlastne asi skôr počul, že s drogami utečieš na chvíľku pred svetom. Nikdy s nimi ale nedokážeš utiecť sám pred sebou. Toho by som sa mal asi držať. Keď ja som ale neutekal pred svetom, ten mi bol ukradnutý, bude tu aj keď ja už nie. Ja som utekal pred sebou. Pred zodpovednosťou za city ktoré v sebe mám. Utekal som nepochopiteľne od ženy, ktorá utekala za mnou. Utekal som od Kate. Asi ma skutočne milovala. A možno len ľúbila. Vlastne je jedno, ako to nazvem. Nalajnoval som si víkend a po tých tenkých bielych čiarach som šiel nelogicky ale odhodlane vpred. Ako seržant na bojisku. Mal som jediný ciel - niekoho alebo niečo zničiť. Nakoniec myslím, že sa mi podarilo zničiť viac ako by dokázal jeden seržant s jednou puškou v jednej bitke ďaleko od domova. Zbrane nemusia byt nutne tie, ktoré milosrdne končia ľudský život pár gramami kovu. Jednoduchý kokteil čírej šialenosti, osobných démonov, par žien, peňazí a sexu. Víkend vol. milióntristodvadsaťtisícosemnásť. To mohla byť tá najsilnejšia zbraň v mojich rukách.
Nikdy sa mi cesta nezdala tak nekonečná ako vtedy. Krok za krokom. Kráčam ako stroj, vyfukujúc teplý vzduch meniaci sa na paru v tej ukrutnej zime. Už som minul ten hnusný červený poštový stánok, ktorý stoji na začiatku ulice kde bývam. Zastavil som sa pred ním a kúpil cukrovú vatu v kelímku. Pred vchodom som zalovil vo vrecku a vytiahol úhľadne stočenú bankovku vysokej hodnoty, kľúče a kúsok papiera z malboriek s telefónnym číslom. Som doma, konečne.
Výťah zase nefunguje. Budem sa musieť do postele vyštverať sám a po vlastných. Cestou nahor, akoby som kráčal na nejakú osemtisícovku, lapal som po vzduchu, zdalo sa, že je ho nejako málo. Ja mladý hore a babka, suseda z tretieho, dole. Všetko dáva zmysel, ak sa správne pozeráte. Strčil som kľúč do zámky, pritiahol kľučku k sebe. Tá zámka je pokazená pol roka a ja nie a nie ju opraviť. Otvoril som dvere, vyzliekol si bundu, hodil ju na vešiak kde nebola žiadna iná bunda. Asi niekto upratoval. Prešiel som do obývačky a zlozil sa na gauč. Bol som totálne na dne, srdce mi bilo tak silno, že som sa ledva nadýchol. V celom tele bolo cítiť tie príliš rýchle údery. Niečo je inak, niečo sa zmenilo. Gramofón a platne boli preč, aj bordové vankúše a béžová deka. Ledva som vstal a zašiel som do kúpeľne. Bola prázdna. Holiaci strojček, zubná pasta, jedna kefka. Nič viac. Žiadne mužskému rodu neznáme obaly. Je preč!
Podlomili sa mi kolená. Spadol som na tú studenú dlažbu a z očí mi tiekli slzy. Chlapi vraj neplačú. Vraj. Nedokázal som sa postaviť, bol som príliš unavený. Ani neviem ako dlho som tam ležal. Zobudil ma strašný buchot na dvere. Ani som sa nepohol a nepovedal ani pol slova. V zámke zaštrngali kľúče a do bytu vošlo trochu žltého svetla z neónky na chodbe. Sledoval som ho zo spodku dverí na kúpeľni. Predo mnou bola silueta ženy. Sklonila sa a ja som už podľa vône vedel, že je to Mery. Sadla si, položila mi hlavu na svoje stehná a pozerala na mňa uprene celú večnosť. Zdvihla sa, bez slova sa postavila k zrkadlu a kontrolovala si make-up. Videl som jej dlhé nohy skoro až od miesta, odkiaľ vyrastali. Otočila sa ku mne. Sedel som opretý o studenú stenu kúpeľne a pozoroval to divadlo ako cez prisilné okuliare.
Postavila sa nado mňa a zhodila zo seba tričko. Hneď nato aj sukňu. Súmerné ženské telo stojace nado mnou len v teniskách. Dokonale oholená, krásne voňajúca, rovno pred mojou tvárou. Bolo to rýchle vášnivé a unavené zároveň. Medzi prsiami jej pomaličky tiekla kvapka potu. Míňala každý milimeter tela ktoré bolo len moje, až sa celkom stratila pri pupku. Medzi tými štyrmi stenami bolo zrazu milión stupňov. Keď trochu vychladlo jej telo aj ta miestnosť, vstala, obliekla sa, vytiahla z kabelky malú papierovú skladačku, k nej hodila svoje nohavičky a buchla za sebou dverami. Vytiahol som kreditku a ľahol si naspäť na tú podlahu. Nadýchol som sa ešte raz a pobral sa ďalej po tých čiarkach do neznáma.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?