Neznášam slovo možno. Je strašne jednoduché sa ním vyhovárať. Mohol by som ti to aj povedať, ale si príliš ďaleko. A vôbec neviem, či by si správne počúvala. Si ako apríl, náladová a vôbec sa v tebe nevyznám. Včera som našiel na nete niekoľko starých trackov, ešte z doby, keď som hrával párty. Pamätáš, keď sme sa spoznali? Ja, ty a chľast. To nám vydržalo dodnes. Ja a chľast. Ty a chľast. Ďaleko od seba. Jedli sme hotdogy z pumpy a ja som ti kúpil plyšáka. Ani zaboha si neviem spomenúť, aké zviera to bolo. Bol som blázon, opitý blázon. Ale ty si bola taká krásna! Nemohol som inak.
Dnes už nikomu plyšáky nedávam. Už nie som taký blázon. Už som dospel. Strašná nuda. Vlastne to nie je to čo som chcel. To mi napadlo tak nejako samo. Chcel som niečo celkom iné. Chcel som vrátiť čas a spraviť všetko znova. Rovnako, ale s iným koncom. Áno, ja viem že to ešte nie je koniec, aspoň ty si to myslíš. Vrátiť sa do toho bytu ktorý nebol môj a znova s tebou piť ten gin, pri otvorenom okne, v lete, sledovať ako tam patríš. Do teplého letného dňa. Ešte ťa pred tým gymnáziom pobozkať. Len tak, lebo sme opitý a je nám dobre. Vziať si ťa domov, stráviť spoznávaním tvojho tela viac času. No alkohol nás unavil až príliš. Už by som ti nepovedal: Konečne, nato som čakal roky. Asi by som povedal: Konečne, toto je to čo chcem žiť ďalšie roky. Si rovnako čistá ako ten gin. A ráno si vyzerala hrozne. Prečo som ti to nepovedal, určite by si sa nahnevala, zazrela na mňa a vedela, že žartujem. Keby som vedel, že tá noc bude posledná, nepustil by som ťa do práce. Keby. Ďalšie slovo, ktoré neznášam.
Prstom na mape som sledoval tvoju cestu svetom. Každá krajina, každé mesto. Stále som bol blízko, aj keď veľmi ďaleko. Vyberáš si zlé krajiny. A nebyť tvojej šialenej mačky, bola by si skoro dokonalá. Nemám rád mačky. Mam rád teba. Tak celkom nenáročne obyčajne. V ten víkend, keď sme mali byť spolu v Prahe som sedel doma a ty v práci. Nepoznám síce Nicka Cavea, ale a tebou to mohla byt zábava. Ja tam raz pôjdem, kvôli jedlu a ženám, clubom a možno ešte pár veciam. Pôjdem, lebo by mi to chýbalo.
Nemôžem naliehať na náš rozhovor, ako si naliehala vtedy v tú noc, keď som bol v clube so Suzie. Pamätám si to matne, dosť som pil, ale dodnes vidím tie tvoje oči. Zúfalé ako nikdy predtým. Nepochopil som to. Asi som len chlap. My nechápeme všetko, aj keď ja tvrdím, že áno. Aspoň teda ja áno. Pamätáš si na našu noc? Dúfam, že hej, pretože ja nie!? Pamätám si len tvoje telo a to moje a tieň starých záclon na tvojich prsiach. Máš krásne prsia. To som asi nemal písať. Čo už, snáď to pochopíš.
Ležím vo vani a čítam si tento kúsok listu, ktorý ostal medzi všetkou tou písanou špinou z mojej hlavy v ipade. A dnes som si s tebou písal. Teda nepísal, písala si ty. Že jem odpad, a ja na to, že nie. A to bolo asi všetko. Verím, že to pochopíš. Ty určite áno. V Nepále, či kam to chceš isť, raz nájdeš to čo hľadáš. Ako Steve Jobs v Indii. Každý niečo hľadáme. Ja cestu k tebe. Ale na mape ju asi nenájdem. Veľké rozhodnutia často vychádzajú z veľkého sklamania. Tak sa rozhodujú zbabelci, ale aj ľudia, ktorým svet veľmi ublížil. Vlastne nie svet, ale ľudia.
A keď znova zaspíš v mojom aute a ja stíšim hudbu aby si mohla spať, bude mi zase fajn. Na žiadny hrad ma už nedostaneš ani keby čo. Nemajú tam kaviarne a toľko schodov len tak pre výhľad obetovať nechcem. Tento druh trýznenia si môžeš odpustiť. Ďakujem ti. Ďakujem, že si a že si tak trochu v mojom svete. A nezabudni. Každá cesta má križovatku s inou cestou. Alebo aspoň kruháč. Tak keď zbadáš na tabuli moje meno, skús vyhodiť smerovku a isť za mnou. Si príliš krásna a mladá aby si to neurobila. A ja ťa tam počkám. Jazdím pomaličky, snáď ma dobehneš...