reklama

13. Máš strach...

Mohol by si mať všetko... všetko, ale nemáš nič. Nič nepotrebuješ a nič nečakáš... ani vietor medzi prstami... ani tú kocku ľadu v pohári, kde bol ešte pred chvíľkou gin. Nepotrebuješ skrátka nič...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Možno preto že je piatok, možno preto, že všetko už máš. Máš aj to, čo si nikdy nechcel mať. Všetky dôležité veci ako z knihy o Malom Princovi... Máš toho toľko, že ťa z toho chytá až hrôza. Máš tu jedinú vec, ktorá robí všetky tvoje zmysly ešte použiteľnejšími. Máš strach...

To jediné je nové. To jediné si zatiaľ nepoznal.

Môžeš všetko, ale nerobíš nič. Uvedomíš si, že môžeš písať a tak radšej píšeš, ako keby si len tak premárnil tú chvíľu. V piatok večer po tme. Len so svojimi myšlienkami a v tichu... Vieš, že môžeš písať pozitívne sračky pre všetky sklamané ženy tohto sveta. Vieš, že potom na druhý deň ráno budeš čítať ako si im zachránil vzťah, zdravý rozum, prípadne depresiu, ale o to nemáš záujem... to by si už nebol ty... Žien sú predsa milióny... Môžeš mať tisíc modrých oči a stovky červených pier...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vieš, že musíš písať... Musíš dať do sveta správu, informáciu obyčajným ľuďom, čo tiež niečo musia... musíš a zároveň chceš. Chceš písať, pretože to je jediné čo vieš. Byt trochu hajzlom, trochu nepochopeným maliarom, ktorému predávajú vždy rovnaké farby... len bielu a čiernu. A tak tú svoju slobodu maľuješ tým, čo máš. A nakoniec obraz posielaš bez rámu, bez príkras, lebo inak by si nemohol byť slobodný...

Ale niečo predsa len vieš... Vieš, že týždeň ma sedem dní a vždy ich bude mať... Tých sedem dni, čo môžeš rovnako prepiť ako premilovať...

Len ty vieš ako to má rada... aké pije víno, ako vonia ráno po prebudení a všetko sa ti to zrazu zdá ako klišé. Sú veci, ktoré skrátka vieš. A preto si musíš zapáliť... zaplniť pľúca dymom a dechtom ...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A v jednej stránke tvojho „ja“ to chceš. Chceš konečne dopísať tú knihu. Skončiť život hlavných hrdinov a dať tomuto príbehu zmysel. Vymyslieť šťastný koniec aj keď si si vedomý, že šťastné konce sú len v rozprávkach pre malé deti. No ty chceš len veriť... Veriť. Či už v ženské boky a okrúhle prsia, z poza fľašky lačného rumu, alebo v to, že to telo ohne časopriestor... Chceš tam len stať a byť tichou súčasťou.

Viem, že chceš milión veci, ale niekedy nestačí len chcieť...

Vonku kde je už dávno tma, deti ešte pobehujú po ulici a tešia sa z lízanok čo dostávajú počas tejto halloweenskej noci... A napriek kriku z poza okien ich nevnímaš... z reprákov ti hra život a smrť, prepitý hlas Boba Dylana... One too many morning... Vnímaš len zvuk gitary a ihlu v drážke na platni... a všetko je zrazu tak, ako má byť...
 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zajtra vstaneš, vybavíš pár telefonátov ešte predtým ako si dáš prvú kávu. Oblečieš si značkové tričko a obľúbené tenisky. Do reprákov si pustíš 95 bmp a vnímaš text, čo dáva zmysel. Pôjdeš tam, kam ťa ťahá srdce, pretože presne to, je teraz tá správna cesta...

 

Dalibor Rakoczy

Dalibor Rakoczy

Bloger 
  • Počet článkov:  14
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Vera tvrdí, že som úprimný až arogantný. A jej verím, veď vďaka nej to sem teraz píšem. A - áno - ristretto a zázvorový tonic je ideálna kombinácia. Za každého počasia. Viac slov nemá význam. Všetko podstatné nájdete na tomto blogu. Zoznam autorových rubrík:  Denník jedného blázna

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu